Bohovia

[cyntusQa]

Mno ako som si všimla, po skeptických ľudoch tu ani chýru ani slychu :D takže ja by som bola zvedavá, že či veríte aj v tom ,že existuju napr. grecky bohovia a podobne

[meolor]

Myslím že asi ani nie,neviem. O týchto bohoch ako napr.Zeus,Afrodita alebo tak sa veľa nehovorí kedže väčšina európy je kresťanská a verí v jedného Boha. Hoci nepopieram žeby bolo zaujímave skúmať túto vec a na niečo prísť

[Vasilisia]

mě toto téma přijde velmi zaujímavé, řečtí bohové jako např.Athéna, Zeus, Afrodita, Odin   atd....... to může být velice zaujímavé téma já osobně si myslím že někteří bohové řeků ekzistují  
Ono podle mě ekzistuje skoro všechno i tito bozi

[Zuzkana]

prepáč ale tomu teda fakt nerozumiem.... tak alebo to existuje alebo neexistuje, alebo ako to myslíš, že existuje "v menšej miere"??? veď to nejde. nechápem naozaj. to mi pripadá akokeby si ty existovala ale len v menšej miere - teda akože čo by si bola??? hm? 

[Ewelyn Dark]

mě toto téma přijde velmi zaujímavé, řečtí bohové jako např.Athéna, Zeus, Afrodita, Odin   atd....... to může být velice zaujímavé téma já osobně si myslím že někteří bohové řeků ekzistují  
Ono podle mě ekzistuje skoro všechno i tito bozi ale třeba v ,menší míře

mno moja tu si sa pekne sekla...Odin je seversky, vikingsky boh nie grecky

// A ináč, ak sa chcete niekto nieco dozvedet o tychto bohoch tak sem kludne davajte aj veci o nich (okopirovane prosim so zdrojom! )


// ewelyn nechápem čo sa chytáš za slovíčka... ani ty by si to nevedela kebyže to neprečítaš s knihy

[Asined]

no ja osobne mám anticky svet rada je velmi tažké sa rozhodnu či existuju alebo nie dost na nás vpliva krestanstvo ktoré je tu najviac rozšírene aale kedže ja neverím v boha tak asia ni v tych anitických ale aj tak sa mi zdá prirodzenejšie mat viac bohov.......ale zase ja má rada mytologiu mojími oblubenými bohmi sú Hádes-boh posvetia uniesol do podsvetia Perzefonu je to boh z hlavnéj trojice (Zeus,Poseidon,hádes -sú bratia)Aténa-bohyňa múdrosti a strategicky vedenej vojny,moje meno je odvodéne od  boha Dijonýza-vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy

[cyntusQa]

no ja osobne mám anticky svet rada je velmi tažké sa rozhodnu či existuju alebo nie dost na nás vpliva krestanstvo ktoré je tu najviac rozšírene aale kedže ja neverím v boha tak asia ni v tych anitických ale aj tak sa mi zdá prirodzenejšie mat viac bohov.......ale zase ja má rada mytologiu mojími oblubenými bohmi sú Hádes-boh posvetia uniesol do podsvetia Perzefonu je to boh z hlavnéj trojice (Zeus,Poseidon,hádes -sú bratia)Aténa-bohyňa múdrosti a strategicky vedenej vojny,moje meno je odvodéne od  boha Dijonýza-vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy

Fíha ,šikulka,to si si tolko veci zapametala z "Percy Jackson"? :D mimochodom moje meno je odvodene od bohyne mesiaca Artemis (narazila som na to uplne nahodou ) a asi taka najsympatickejšia je mi Aténa, mno ale ja zas v boha tiež neverím ale ked tolki tvrdia že existuje (ja tento názor 100% akceptujem ,nič proti tomu nemám) potom prečo by sme nemohli mať viac tý ch bohov , pre mna je to zaujimavejšie 

[meolor]

Moje meno: zasvätení bohu vína, úrody a plodnosti Dionýzovi-takže Dionýz z Grécka:) No mám rada také veci s tými Bohmi,a asi na tom niečo bude

[Ewelyn Dark]

 Moje 3 meno je odvodené od mena gréc. boha slnka Apolóna 

[meolor]

Moje 3 meno je odvodené od mena gréc. boha slnka Apolóna 

koľko ty máš mien?

[meolor]

koľko ty máš mien?

no moje druhé meno je :má latinský pôvod a význam mena je "vavrínový strom"

[Ewelyn Dark]

mno ja mam 3 mena  ....ale vratme sa k bohom.....

Máme Gréckych, Rímskych, Egyptských, Galských, Vikingských....

Grécky Bohovia:

CHAOS - pravdepodobný zmätok zosobnený v božstvo, počiatok a prameň všetkého na svete. Gréci si ho predstavovali ako nekonečný vesmírny priestor alebo ako zmätok prvkov beztvárnej prahmoty v bezhraničnej tme. Z Chaosa povstala najprv večná temnota EREBOS a tmavá noc NYX, z Ereba  a Nykty vzniklo večné svetlo AITHÉR a jasný deň HÉMERA. Potom sa zrodila zem GAIA, tmavá priepasť TARTAROS a láska ERÓS.

Gaia zrodila nebo ÚRANA a more PONTA. S Úranom mala Gaia dvanásť obrovských Titánov, šesť synov : Ókeanosa, Koiosa, Kríosa, Hyperióna, Íapetosa a Kronosa a šesť dcér : Theia, Rheia, Mnémosyné, Foibé, Themis a Téthys.

GAIA – bohyňa zeme a sama Zem. Bola matkou všetkého, čo na zemi žilo a rástlo. Okrem dvanástich titanov manželovi Uránosovi porodila troch jednookých obrov Kyklopov (Bronta, Steropa, Arga) a troch päťdesiathlavých a storukých obrov Hekatoncheirov (Kotta, Briarea,Gýa). Svojich potomkov však Úranos nemohol vystáť. Aby sa ich zbavil, uvrhol ich dovnútra zeme. Výzvu svojej matky na povstanie proti krutovláde svojho otca vyslyšal ich syn Kronos, ktorý sa stal novým vládcom sveta. 

ÚRANOS - boh neba a samo nebo, prvý vládca nad svetom po prvopočiatočnom Chaose. Zrodil sa bez otca z matky zeme Gaie, a keď ovládol svet, spojil sa s ňou v manželstve. Pre svoj postoj k vlastným deťom na podnet jeho matky a manželky ho najmladší Titán Kronos zbavil moci. Úranos je predstaviteľom tzv. prvej generácie gréckych bohov, zvrhnutých povstaním.

KRONOS – bol najmladší zo všetkých dvanástich Titánov a všetkých ich prevyšoval ľstivosťou a úskočnosťou. Keď sa Kronos zmocnil vlády nad svetom, oženil sa so svojou sestrou Rheiou a mal s ňou šesť detí : dcéry Hestiu, Démétru a Héru a synov Háda, Poseidóna a Dia. Pretože mal strach, aby jeho deti neurobili to čo on svojmu otcovi, po ich narodení každé z nich prehltol. Napriek tomu, jeho deti ako božské bytosti žili v jeho bruchu naďalej. Utrápená manželka Rheia pred pôrodom svojho syna Dia sa vybrala na ostrov Krétu, kde porodila budúceho vládcu sveta. Po návrate domov svojmu manželovi podhodila namiesto syna kus kameňa zabaleného do plienok. Kronos na podvod neprišiel a kameň prehltol. Keď Zeus dospel, spravil presne to, čoho sa jeho otec Kronos obával. Povstal proti nemu, prinútil ho vyvrátiť prehltnutých súrodencov a pustil sa s ním do boja. Na Kronosovu stranu sa pridali Hádes s Poseidónom, ale napriek tomu Zeus s pomocou Hekatoncheirov, jednookých Kyklopov a niektorých Titánov na čele s Ókeanom porazil svojho otca a Zeus ho aj s ostatnými porazenými Titánmi zvrhol do Tartaru.

RHEIA– hoci bola matkou najvyššieho boha, Gréci jej nepreukazovali nijaké mimoriadne pocty. Pochádzala z rovnakých rodičov ako jej manžel Kronos. Jej otcom bol boh neba Úranos a matkou bohyňa zeme Gaia.

ZEUS – syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, najvyšší boh starých Grékov. Nevládol od večnosti, ale na radu svojej matky a s pomocou niektorých bohov a Titánov zvrhol z trónu svojho otca a oslobodil z jeho útrob svojich súrodencov. Narodil sa v jaskyni vrchu Dikté na ostrove Kréta. Pretože sa mu jeho matka nemohla venovať, zverila ho na starosť nymfám Adrástei a Ídai. Zvrhnutím svojho otca Kronosa z trónu sa nestal automaticky najvyšším vládcom. Bohyňa zeme Gaia sa pre kruté potrestanie Titánov hrozne nahnevala, spojila sa s bohom priepastnej tmy Tartarom a priviedla na svet stohlavého obra Týfóna, aby Dia zahubil. Bol taký obrovský, že sa pod ním prehýbala zem. Zeus ho však pomocou bleskov a hromov po ťažkom boji premohol a zhodil takisto ako odbojných Titánov do Tartaru. Potom navrhol bratom ktorí sa spolupodielali na jeho víťazstve, aby sa o vládu rozdelili žrebom. Keď súhlasili, postaral sa, aby si vytiahol najlepší : nebo a zem. Poseidónovi pripadlo more, Hádovi podsvetie. Spočiatku vládol Zeus ako tyran, a dva razy sa dokonca pokúsil vyhubiť ľudský rod. V prvom prípade mu to prekazil Prométheus, stvoriteľ ľudí, ktorý im priniesol oheň a naučil ich všemožným vedomostiam. V druhom prípade práve vďaka týmto získaným vedomostiam sa Diovi zdali ľudia príliš mocní, zoslal na svet potopu. Prométheus však umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet ľuďmi. Postupne si upevnil svoju moc a dokonca i prepustil na slobodu i svojich bývalých nepriateľov. Jeho vláda len raz bola vážne ohrozená, a to povstaním Gigantov, ktorých však za pomoci ostatných bohov a svojho syna Hérakla bezohľadne potlačil. Hoci bol Zeus absolútnym vládcom, nevládol celkom neobmedzene. Ostatní bohovia a i ľudia mali svoju vôľu a slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, i nad samým Diom, vládlo ešte niečo vyššie, nevyspytateľné a nezmeniteľné : osud. Povrávalo sa síce, že Zeus vládne aj osudu. Bola to však len metafora. Zeus bol podľa dnešného stavu bádania prastarý boh indoeurópskeho pôvodu, príbuzný indickému Djáušovi, podobne ako etruskému Tiniovi a rímskemu Jovovi. Jeho sídlo Gréci umiestnili na horu Olymp.

HÉRA – dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, sestra a manželka najvyššieho boha Dia. Keď sa narodila, postihol ju rovnaký osud ako jej súrodencov. Vlastný otec ju prehltol z obavy, že by ho zbavila moci. Oslobodil ju až jej najmladší brat Zeus. V rade bohov pripadla Hére funkcia ochrankyne manželstva. Starala sa o posvätnosť a neporušiteľnosť manželských zväzkov, posielala manželom potomstvo a pomáhala matkám pri pôrode. Diovi porodila tri deti : boha vojny Area, božského kováča a zbrojára Héfaista a večne mladú bohyňu Hébu. Podľa niektorých mýtov porodila aj ochrannú bohyňu pôrodu Eileithýiu. Jej zbrane boli búrky, hmly, hromy a blesky. Zasvätené mala granátové jablko—symbol plodnosti, kukučku—na ktorú sa vraj Zeus premenil, keď sa k nej chcel prvý raz dostať, páva—ktorého oká na rozprestrenom chvoste boli symbolmi hviezdnatého neba, a jastraba.

POSEIDÓN – syn Titána Krona a jeho manželky Rheie, boh mora. Bol jedným z troch najmocnejších gréckych bohov. Poseidónovým sídlom bol nádherný palác v Aigách. Odtiaľ odchádzal na morskom voze ťahanom koňmi so zlatými hrivami. Kým vo svojej ríši mal Poseidón neotrasiteľnú autoritu, s ostatnými bohmi nevychádzal často po dobrom. Súperil s nimi o nadvládu viacerých miest. Jeho manželkou bola Amfitríta, dcéra morského boha Nérea, jeho najmilším synom bol morský boh Tritón. S milenkou nymfou Thoósou mal jednookého syna Polyféma, s nymfou Libyou sidónskeho kráľa Agénora, s nymfou Náidou morského boha Prótea, s bohyňou zeme Gaiou obra Antaia. Jeho synom bol aj athénsky hrdina Théseus, ktorého splodil so ženou athénskeho kráľa Aigea, s Aithrou. Gréci mu zo zvierat zasvätili delfína, býka a samozrejme koňa, ktorého sám stvoril. Zo stromov to bola borovica. Na jeho počesť sa každé dva roky usporadúvali isthmijské hry, ktoré sa významom zaraďovali hneď za olympijské a delfské.

HÁDES - syn Titána Krona a jeho manželky Rheie. Bol najstarším Kronovym synom .  To, že sa stal bohom podsvetia, úplne vyhovovalo jeho pochmúrnej a neústupnej povahe. Jeho panstvo sa skrývalo v hlbinách zeme a tvorilo ho bezútešná rovina porastená bledými kvetmi divých asfodelov a tieklo cez neho päť riek, ktoré zároveň tvorilo jeho hranice : všetko zmrazujúca rieka Styx, rieka nárekov Acherón, rieka zármutku Kókýtos, ohnivá rieka Pyriflegethón a temná Léthé, ktorej vody dávali zabudnúť na všetko pozemské. Nik zo smrteľníkov sa z podsvetia nikdy nedostal a  tak nik presne nevie ako bolo podsvetie rozdelené. Vraj na západe bol Élysion, určené pre večný život duchov spravodlivých ľudí, niekde v hlbinách bol Tartaros, kde si odpykávali večné tresty hriešnici, a v najtmavšej časti ríše tmy bol Erebos, kde mal Hádes svoj palác, z ktorého vládol so svojou manželkou Persefonou. Duchovia mŕtvych sa dostávali do Hádovej ríše cez trhliny v zemi a temné priepasti. Vstupnú bránu do podsvetia strážil trojhlavý pes Kerberos s hadmi na šiji. Prichádzajúcich ochotne púšťal, ale naspäť nepustil nikoho. Z brány viedla cesta k vodám Acherontu a Stygy, cez ktoré prevážal mŕtvych ľudí starec Charón. Za túto službu museli mŕtvi platiť. Z Charónovej bárky putoval každý pred Hádov trón, kde sa musel zodpovedať pred  trojicou sudcov, ktorú tvorili Diovi synovia Mínós, Rhadamanthys a Aikos.

DÉMÉTÉR – dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa plodnosti zeme a roľníctva. Naučila ľudí obrábať polia. Stala sa tak nielen zakladateľkou roľníctva, ale aj nového spôsobu života ľudí, to je usadlého života v trvalých príbytkoch, ktorý vystriedal ich dovtedajšie kočovné lovectvo a pastierstvo. Súčasne dala ľuďom aj zákony, ktorými sa mali v novom živote správať. S neveľmi významným bohom Íasiónom mala syna Plúta, ktorý sa stal bohom bohatstva. Zeus, ktorý sa predtým márne o ňu uchádzal, z pomsty pre narodenie Plúta, zabil Íasióna bleskom. Nato Diovej sile neodolala a mala s ním dcéru Persefonu, ktorú však Hádes uniesol do podsvetia. Hádes sa s Persefonou oženil. Navyše jej dal ochutnať jadro granátového jablka, a kto raz v podsvetí dačo zjedol, nemohol sa vrátiť k životu na svete. Démétér nato opustila Olymp a zaslala na zem neúrodu. Situácia začala byť neúnosná nielen pre ľudí, ale aj bohov. Zeus to vyriešil kompromisom. Prinútil Háda, aby sa zaviazal, že prepustí Persefonu vždy na dve tretiny roka na svet, a Démétér musela zase dovoliť, aby tretinu roku žila Persefona so svojím manželom v podsvetí. Tak sa aj stalo : keď roľník ukladá na jeseň semená do zeme, odchádza Persefona do ríše mŕtvych a Démétér zo žiaľu prestáva dávať prírode plodnosť. Keď sa však jej dcéra vracia na jar opäť na svet, víta ju s celou prírodou kvetmi a zeleňou.

ATHÉNA – dcéra najvyššieho boha Dia, bohyňa múdrosti a víťazne vedenej vojny, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení. O jej pôvode kolujú dve verzie. Prvá verzia tvrdí, že sa narodila z Dia bez matky. Druhá verzia tvrdí, že Zeus zjedol bohyňu múdrosti Métidu, aby jej zabránil porodiť dcéru, ktorá ho podľa veštby mala prevýšiť múdrosťou, a syna, ktorý ho mal prevýšiť silou a zvrhnúť z trónu. Po vyslobodení z jeho hlavy Hermom, vyskočila mu z nej Athéna v plnej zbroji. Podľa symboliky mýtov bola Athéna zosobnená múdrosť a sila Diova. Zeus ju mal zo všetkých svojich dcér najradšej. Bola ochrankyňou miest, snemov, práva, starala sa o deti a nemocných, poskytovala ľuďom blahobyt, bola bohyňou umenia a remesiel. Jej zasvätenými zvieratami bol had a sova.

APOLLÓN – syn najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec a veštec. Narodil sa na ostrove Déle, kam sa uchýlila jeho matka pred hadom s dračou hlavou Pýthónom. Keď Apollón vyrástol, zamieril do kraja kde žil Pýthón a po krátkom boji ho zabil. Aby po hadovi nezostala žiadna pamiatka, zmenil doterajšie meno kraja Pýthó na Delfy a na mieste svojho víťazstva založil svätyňu a veštiareň, aby v nej ľuďom oznamoval Diovu vôľu. Chránil ľudí vo vojnách a nebezpečenstvách, zaháňal od nich prírodné pohromy, dával im zdravie a v nemoci ich liečil, staral sa o poriadok stanovený Diom, miloval a odmeňoval dobro a trestal zlo. Bol jedným z najstarších gréckych bohov. Jeho kult sa do Grécka dostal pravdepodobne z Malej Ázie.

ARTEMIS – dcéra najvyššieho boha Dia a jeho milenky Léty, bohyňa lovu, zveri, plodnosti prírody a mesiaca. Bola bohyňou maloázijského pôvodu—už Chetiti ju uctievali ako Rutamiš a Lýdovia ako Aritmu. Mýty ju ukazujú skôr ako ženu skôr s tvrdým než láskavým srdcom. Bola pre Grékov ideálom krásy. Bola zobrazovaná s mesiacom, s krídlami v dlhom rúchu alebo ako lovkyňu.

AFRODITA – bohyňa lásky a krásy, najkrajšia z bohýň antických mýtov. Jej pôvod je nejasný. Buď bola Diova dcéra a bohyne dažďa Dióny, alebo sa zrodila z morskej peny, oplodnenej bohom neba Úranom. Bola jednou z najsilnejších bohov, ale i najnestálejších a šťastie ktoré poskytovala, bolo často prchavé. Z jej zásahov do sveta mýtov mala najďalekosiahlejšie následky priazeň, ktorú venovala Paridovi.
Gréci jej zasvätili myrtu, ružu, jablko, mak, holubicu, delfína, lastovičku a lipu. Jej grécka podoba sa vyvinula pravdepodobne zo asýrsko –foiníckej bohyne Astarty, ktorá má zas svoj pôvod v asýrsko-babylonskej bohyni Ištare.

ARÉS -  syn Dia a Héry, boh vojny. Pre zložitosť vojnového umenia a nie vždy istého výsledku vojnového ťaženie, si Gréci nevystačili z jedným bohom vojny. Pre vojnu vedenú múdro a teda vojnu víťaznú bola symbolom Palas Aténa. Pre vojnu vedenou slepou zúrivosťou, a teda neistú, bol bohom Arés. Nebolo jediného boja ktorého by sa nezúčastnil. So svojimi synmi Deimosom a Fobosom rozsieval na bojisku smrť spolu s bohyňou sváru Eris a bohyňou vojnového vraždenia Enýó. Napriek tomu ho Gréci zobrazovali ako takmer krásavca, urasteného muža. S Afroditou mal päť detí : Deima, Foba, Eróta, Anteróta a Harmoniu. Považoval sa tiež za praotca národa bojových žien Amazoniek.

HÉFAISTOS -  syn Dia a Héry, boh ohňa a kováčstva, zbrojár bohov a staviteľ príbytkov bohov. Narodil sa chromý, a matka ho preto zhodila z Olympu. Keď dospel, ako vyučený kováč zhotovil zlatý trón, ktorý poslal svojej matke. Bol to však dar z pomsty, pretože keď si Héra doň sadla, vyskočili z neho putá, ktoré jej nedovolili vstať a nik z bohov jej nevedel pomôcť. Preto ho bohovia ľsťou priviedli na Olymp, kde po oslobodení svojej matky už ostal naveky. Na Olympe si zriadil kováčsku dielňu, kde vyrábal zbroj nielen pre bohov, ale i ľudských hrdinov. Okrem toho, vystaval svojim božským súrodencom nádherné paláce zo zlata, striebra a medi.

DIONÝSOS- syn Dia a dcéry kráľa Kadma Semely, boh vína a vinohradníctva, úrody a plodnosti. Podľa Hésioda bola jeho manželkou Adriadna, dcéra krétskeho kráľa Minóa. S bohyňou lásky a krásy Afroditou mal syna Priápa, ktorý sa stal bohom plodnosti.

HESTIA- dcéra Titána Krona a jeho manželky Rheie, bohyňa rodinného krbu. Po víťazstve Dia nad svojim otcom a jej oslobodení, sa s ňou chceli oženiť Poseidón aj Apolón. Rozhodla sa však zachovať večné panenstvo. Tak Zeus rozhodol, že sa stane ochrankyňou domáceho kozubu, rodiny. Pre Grékov bola rodinou aj obec i štát, takže sa nakoniec stala ochrankyňou obcí i štátov.

Zdroj:
http://www.mytologia.czechian.net/index.files/Page427.htm

[meolor]

JUPITER+JUNO+MINERVA - ochranné božstvá Ríma
CERES - bohyňa úrody
FURIA/ERYNIA - bohyňa pomsty a kliatby
MARS - boh vojny
NEPTUN - boh mora
MINERVA - bohyňa remesla
FORTUNA - bohyňa šťastia a priaznivej náhody (dcéra Jupitera)
DIANA - bohyňa sveta, mesiaca, plodnosti a vládkyňa lesa
MERCURIUS - boh obchodu a zisku
FLORA - bohyňa jari, kvetov
JUPITER - najväčší z bohov, boh cti, práva a spravodlivosti
JANUS - boh dvoch tvárí, boh začiatku a prechodu do priestoru a času
všetkých vecí, ochranca dverí a brán
FONS - boh prameňov a tečúcej vody
ROBIG - boh, ochranca obilia pred sneťou
POMONA - bohyňa ovocia
SILVAN - boh, strážca hájov a dobytka pred vlkmi
VENUŠA - bohyňa lásky, čarovného pôvabu, šťastia a víťazstva
QUIRINIUS - boh roľníctva
PLUTO - boh mŕtvych
FATUM - boh osudu
JUVENTUS - bohyňa mladosti
KAMENY - bohyne spevu a veštenia
LIBER - boh úrody, vína
SILVANUS - boh lesov a stád, neskôr aj medzí a hraníc
PORTUNUS - boh prístavov
VULCANO - boh ohňa a jeho ničivej sily
AESCULAPIUS - boh medicíny, lekárstva
BACCHUS - boh vína
CUPID / AMOR - boh lásky a priateľstva
RUBIKON - riečny boh
AURORA - bohyňa ranných zôr
BELLONA - bohyňa vojny, Marsova sestra, staršie meno (DUELLONA)
CAELUS - boh neba a samotné nebo
CONCORDIA - bohyňa svornosti, zosobňuje politickú svornosť občanov
FAVONIUS - boh západného vetra, sám západný vietor
HONOR - bohyňa občianskej cti a sama česť
JUSTITIA - bohyňa práva a spravodlivosti
LAVERNA - bohyňa zisku, obchodu a podvodu
LIBERTAS - bohyňa slobody
LUCINA - bohyňa pôrodu a ochrankyňa rodiacich žien
LUNA - bohyňa mesiaca
MAIUS - starší boh, ochranca vzrastu rastlín
MENS - bohyňa rozumu
MORS - bohyňa smrti a sama smrť
NOX - bohyňa noci
OPS - bohyňa úrody a plodnosti zeme
ORCUS - boh smrti, neskôr vládca podzemnej ríše
PALES - boh(neskôr bohyňa), pastierstva, ochranca chovateľov dobytka
sviatok Parilia (21.4)
PAX - bohyňa mieru
VERTUMNUS - boh striedania ročných období, premien v prírode
PROSPERINA - bohyňa podsvetia
RHEA - bohyňa úrody a plodnosti zeme
ROMA - bohyňa mesta Rím
SOL - boh slnka
SOMNUS - boh spánku
SUADA - bohyňa ľúbostného nahovárania
TALASSIUS - boh sobáša
TELLUMO - boh plodivej sily zeme
TELLUS - bohyňa plodivej sily zeme
TERMINUS - boh medzníkov, hraníc, ochranca vlastníctva
TIBER - boh rieky Tiber, najuctievanejší riečny boh
VESTA - bohyňa domáceho krbu a jeho ohňa, srdca a domova
VICTORIA - bohyňa víťazstva
VIRTUS - bohyňa vojnovej udatnosti
ROBIGUS - boh, ochranca obilia pred sneťou


LYMFY - bohyne prameňov
nižšie bohyne - DRYÁDY - lesné nymfy
NAJÁDY - vodné nymfy
OREÁDY - horské nymfy
3 bohyne osudu (PARKY) - MORTA - prestrihovala niť života ,určovala hodinu smrti,  NONA - rozvíjala niť života, DECUMA - rozpriadala niť života
MÁNOVIA (MANES) - duchovia zomrelých predkov, podsvetný bohovia
LEMUROVIA - duchovia zomretých
LÁROVIA - ochranný bohovia rímskych príbytkov a ich obyvateľov
PENÁTI - ochranný bohovia rímskych domácností, rodín a štátu

zdroj: http://www.fodor.sk/spectrum/boh_rim.htm

[meolor]

Bohovia starého Egypta


Amon (Amun) - boh stvoriteľ; boh plodnosti spojovaný s baranom a husou
Amon-Ré - vznikol spojením bohov Amona a Réa, najvyšší boh v dobe 18. dynástie
Anup (Anúbis) - boh s hlavou šakala mal dohľad nad balzamovaním a doprovádzal zomrelého "na druhú stranu". Strážca podsvetí
Apis (Hapi) - posvatný byk, zosobňuje rieku Níl. Syn Horoa, ochránca pozostatkov mrtvých
Apop (Apópis) - démon v podobe veľkého hada. Nepriatel boha slnka Ré. Vždy porazený Réemom v ich nekonečnom boju. Snažil sa najroznejšími nástrahami brániť bohovi Ré, aby mohol plavať vo svojej lodi
Atum - boh zapadajúceho slnka
Bá - vzniká zroďením, po smrti sa spojuje s Ka; je to niečo ako duša,svedomia a vedomia
Bast (Baset) - ochránkyňa mesta Pibaste; jej posvätným zvieraťom bola mačka
Bes - boh hudby, lásky, štastia a manželstva. Znázorňovaný ako trpaslík
Eset, Eseta (Isis) - žena Usirova a matka Horova. Bohyna s kúzelnou mocou využívanou pre konanie dobra a hájenia spravodlivosti. Najuctievanejšia bohyna starovekého Egypta
Geb - boh zeme, vegetácie, ochranoval pred hadami a štírami. Syn boha vzduchu Šova a bohyne vody Tefnut. So setrou a ženou Nut mali deti Usira, Esetu, Sutecha, Nebhet. Boh je zobrazován často v zelenej farbe
Hah - boh času a nekonečnosti priestoru
Hapi (Apis)- posvätny byk, zosobnenie rieky Nílu. Syn Hóra, ochránca pozostatkov mrtvých
Hathor - bohyna radosti, nebe; ochránkyna žien, hudobníkov a mrtvých. Matka a manželka boha sĺnka Réa. Bohyna s kravskou hlavou. Spoločnica Hóra
Hór - boh neba, slnka, svetla; v podobe sokola, alebo s korunou Horného a Dolného Egypta. Syn Usira a Esety, slnečný boh a ochránca kráľovskej moci. Neskor dostal ľudskú podobu
Imhotep - boh liečiteľ; skutočný človek, poradca a architekt faraóna Džosera (26 st. pr. n. l.)
Ka - ľudský dvojník predstavujúci životnú silu. Je nesmrteľný, vzniká pri zrodení. Zobrazoval sa ako postava malého dieťata stojacieho za osobou. Dodává mrtvému silu pre život na onom svete. Po smrti se spojil s Bá
Khons - mesačný boh, neskor boh liečitel
Maat - bohyna pravdy, spravedlivosti, zákonnosti a vesmirného usporiadania. Účastnila sa obradov "váženia srdca". Symbolom je perie
Min - povodne boh plodnosti, živiteľ ľudí, stvoriteľ sveta. Neskor sa stal ochráncom pútníkov a bohom ciest. Vyobrazený je ako muž so ztoporeným penisom
Nebthet - uznávaná predovšetkým v meste On (Héliopolis - dnešný Tell Hasan). Dcéra boha zeme Geba a bohyne nebes Nuty. Sestra a manželka boha púšte Sutecha. Zviedla svojho brata Usira a mala s ním syna Anupa - ochráncu mrtvých. Nechbet - povodne bohyňou vojny. Spolu s bohyňou Vadžet chránili a symbolizovali Egypt. Bohyňa s podobou supice, ochránkyňa Horného Egypta
Neit - bohyňa vojny a umenia, ochránkyňa mesta Sai. Bohyňa Dolného Egypta. Neit mala kúzelnú moc a ochraňovala pred zlými snami.
Nut - bohyňa neba. Manžel brat Geb, deti Ré, Usir, Sutech, Eseta, Nebhet a Hor. Dcéra Šova a Tefnuty. Zobrazovaná je ako žena v predklonu oprená chodidly a dlanemi o zem. Jej symbolom sú hviezdy
Ptah - - boh stvoriteľ, partner lví bohyňe Sekhmet. Memfidský boh. Mumifikovaný holohlavý muž s božskou bradou a žezlom vas (symbol života, všemohúcnosti a stálosti). Neskor bol spojený so Sokarom - Ptah-Sokar. Prevtelený do byka Ápida (Hapi) - jeho posvätné zviera
Ré (Ra) - boh slnka. Zobrazovaný so sokoliou hlavou ozdobenou slnečným diskom. Matka Nut, otec pravdepodobne Geb. Nepriateľom je obrovský had - démon Apop (Apópis), s ktorým zvádza nekonečný boj a musí zdolávať jeho najrozličnejšie nástrahy, aby mohol plavať vo svojej loďke (slnko po oblohe). V priebehu nočného putovania je zobrazováný s baraniou hlavou. Slnečný boh z kterého slz vznikli luďia a zvieratá
Renenet - bohyňa detí
Sebek, Sobek - boh krokodýl, boh vody. Prinášal úrodu poliam a rastlinám
Sekhmet - bohyňa vojny, opak Hathor, spoločnica Ptaha spojovaná s lvicou a teplom púšte. Doprevádzala faraóna na vojnových výpravách. Neskor sa stala aj bohyňou medicíny, mohla však nemoc i privodit
Seth - brat a nepriateľ Usira, boh zla spojovaný s púšťou a temnotou
Sokar - boh mrtvých, pomáhal pri stavbe hrobiek a zádušných chrámov. Patron umelcov a remeselníkov, je vyobrazovaný ako sokol, alebo muž so sokoliou hlavou. Chránil večný odpočinok mrtvého
Sutech - boh mora, búrok a púští. Stal sa symbolom zla, kvoli zavraždeniu svojho brata Usira
Šov - otec Geb a Nuty, boh vzduchu a svetla. Syn boha Atuma
Tefnut - bohyňa vody. Sestra a žena Šova. Bola zobrazována ako žena s hlavou lva
Thovt - boh múdrosti, ved a umenia, spravedlivosti, písma, rečí a medicíny. Spojovaný bol s opicou a vtákom Ibisom. Považovaný bol za srdce a jazyk boha Ré. Zúčastnil sa obriadu "váženia srdca". Zobrazoaný bol so srpom mesiaca, pretože bol povodne uznávaný ako boh mesiaca
Usir (Osiris) - vládca podsvetia a pán mrtvých. Zavraždený bratom Sutechom. So svojou ženou Esetou (Isis) mali syna Hóra. Boh vegetácie, smrti a znovuzrodenia
Vadžet - bohyňa znázorňovaná ako kobra - ureus. Ochránkyňa Dolného Eypta, symbolizovala kráľovskú moc a svetlo. Oko slnečního boha
Vešebt - Soška a dvojník-služobník zomrelého kráľa na onom svete

Dosť čudné mená

zdroj:http://www.egypt-hurghada.sk/bohovia-egypta/


Keltskí bohovia

BEZMENNÝ BOH
Boh stvoriteľ, považovaný za otca Keltského rodu, uctievali ho večer za mesačného splnu

TARANIS
najväčší Keltský Boh, pán a Boh nebies, sídli na vrchole svätej hory. Je schopný zoslať blesky pomocou špirál, ktoré zdobia jeho ramená. Je pánom nebeského ohňa, chráni hory a vyvýšené miesta, čo sú posvätné oblasti. Boh svetla, vzduchu, života a smrti. Nosí kyjak, symbol moci, kotlík, symbol hojnosti a koleso predstavujúce vesmí

DAGDA
Dagda=Dobrý Boh. Pradávny otec všetkých Bohov. Jeho funkcia spočíva v ochrane kmeňa. Pripisovala sa mu schopnosť ovládať počasie a konať zázraky. V preklade to znamená: Dobrý Boh. Často je predstavovaný ako typický Boh Druidov, jeho atribútom je obrovská železná palica s ktorou môže zabíjať, ale i oživiť mrtvých

TEUTATES (Tutatis)
Boh kmeňov a vojny

CERNUNNOS (CERNUNN)
Boh - jeleň, pán lesa, Boh hojnosti, jeleň so svetlo sfarbenou srsťou, ktorá v strede čela vytvárala podobu mesiaca. Na hlave má bohaté parohy zdobené žiarivými prstenmi. Zjavuje sa iba raz za tridsať rokov

ARTIO
Bohyňa medvedica

OGMIOS (Ogme alebo Elcmar - Írsko)
Tento Boh je zobrazovaný ako starec s ohnutým chrbtom, s riedkými chumáčmi vlasov padajúcich na ramená. Je oblečený v koži leva, na ramenách mu visel toulec, v pravej ruke má kyjak, v ľavej luk. Podľa legiend za ním kráčala skupina ludí. Ušami boli pripútaní k tenkej zlatej reťazi, ktorá ich spojovala s Ogmiovým prepichnutým jazykem. Ogmios je Boh výrečnosti, zaklínač a vládca slov. Priťahoval si ľudí prenikavou mocou hlasu. Šípy v toulci označovali rýchlosť myšlienky, ostrovtip, pohotové odpovede a duchaplnosť. Bohov vek prezradzoval múdrosť. Pripomínal, že ten, kdo vládne rozprávačským umením, má neoceniteľnú moc

SEQUANA
ochrankyňa rieky Seiny, vie liečiť všetky choroby

SUCELL
Boh ktorý príma mŕtvych do druhého sveta, je ozbrojený dlhou palicou (kladivom) a každý Gal sa s ním stretol v krajne mŕtvych. Uder jednou stranou palice prinášal smrť, ale úder druhou stranou mohol oživovať. Je tedy Bohom smrti i vzkriesenia

ESUS
ukrutný Boh, divý drevorubač, nebeský oráč, Boh lesov a vetra. Galovia sa ho báli a Druidovia preň nechávali pokrmy na stromoch. Je zobrazovaný ako svalnatý muž so sekerou

EPONA (KOTYZ)
Bohyňa na posvätnom koni, uctievaná v celom Keltskom svete. V západných krajnách známa ako Epona v Boiohaemu a nie len v nom je známa pod menom Kotyz. Považovaná za ochrankyňu roľníctva, má moc nad úrodou a plodnosťou dobytka

LUG
tajomný Boh, Lug - havran, veľký Keltský Boh svetla, je otcom všetkých umení, Bohom múdrosti, patrón remeslníkov i válečníkov, mocný kúzelník nadaný neobyčajnými intelektuálnými schopnosťami. Zobrazovaný je zpravidla ako mladý muž ušlachtilých rysov s velkým oštepom a doprevádzaný havranmi, symbolmi múdrosti a proroctva. Je mu zasvätený 1.august

VOSEGUS
Podobně ako Arduinna chránil Vogézy, ktoré se ako všetky hory blížia nebu

ARDUINNA
Bohyňa na divokom kancovi, ktorá bdie nad lesným masívom pohoria Ardén

BOANN
v írskej mytológii je Boann bohyňa riek

BEL (BELINUS, BELENUS)
Ide o Božstvo symbolizujúce jar, nový život, a je s jeho menom spojováný i velmi významný Keltský sviatok Beltine. Je to i ochranca umelcov. v Keltskej mytológii je Bel (Belenos) Bohom svetla

ANDRASTE
v britskej mytológii Bohyňa víťazstva, bojovníčka, ktorú vyvolala kráľovná Boudicca keď povstala proti Rimanom

CREIDHNE
v Keltskej mytológii Boh kováčskeho remesla

MACHA
Kelská Bohyňa uctievaná v Írsku. Zjavuje sa v podobe vysokej červenovlasej ženy, ktorá má v niektorých prípadoch v ruke zrkadlo ako symbol svojej moci nad dušami ľudí. Naháňa hrôzu, ale v niektorých prípadoch pomáha potrebným. Je tiež Bohyňou atletických hier, slávností a plodnosti

OBERON
v anglickom folklóre kráľ Elfov

MANANNAN MAC LIR
v Keltskej mytológii je Manannan Mac Lir (Barintus) Boh oceánu

GWYN AP NUDD
je pán podsvetia a pán divokého lovu

ARAWN
Boh uctievaný na Britských ostrovoch s Írskom. Ako kráľ vládne podsvetiu. Niekedy sa môže objaviť i v našom svete so smečkou bielych psov. Obracajú se naň pocestní v núdzi

AIANRHOD
Ostrovná Bohyňa veštcov a často je považovaná za Bohyňu osudu

BRAHN
Je to britský Boh obrej postavy, jeho hlava je údajne pochovaná pod White Hill. Išlo pôvodne o hrdinu, který sa po smrti stal Bohom. Je uctievaný ako ochranca kmenových hraníc

BRIGHID(BRIGID)
Dzéra Boha Dadgu. Bohyňa poézie, vied a remesiel. Je charakterizována ako veštkyňa, básníčkárka, patronka lekárov a kováčov. Ochrankyňa rodičiek, rodinného ohňa a malých detí. Jej dalšiemu aspektu podlieha rolníctvo a starosť o dobytok. Nad vstupom do obydlia se oddávna vešajú zo slamy spletené Brigitine kríže - ide o svastiku, starý slnečný symbol. Sú jej zasvetené nespočetné prameny a vodné toky, co se viaže k jej liečitelskej funkcii. Jej ústredným atributom je oheň, ako tvorivý živel a tiež ako živel kosmický - slnečný aspekt. Z popola Imbolcového ohňa se ráno veštila budúcnosť, Brigite se pripravovalo "lôža nevesty" a pokiaľ v noci Brigita - o Imbolcovej noci v podobe bielej panenskej Bohyne - v ňom spočinula, znamenalo to pre dom štastie. Ako bojovnica má meno Andraste. Pôvodne sa volala Brigancia a proslula ako Bohyňa ochraňujúca ľudí, ktorí sú v núdzi. Bohužial s príchodom kresťanstva (čo iné by sa dalo čakať) se táto pôvodne Keltská Bohyňa zmenila v sveticu. Došlo k tomu v Írsku, kde ju sv. Patrick našiel v podobě spiaceho dieťata pod dubom. Je jej venovaný sviatok Imbolc (terajšia Hromnica) Ako materská Bohyňa ochraňuje krajinu i ľudské společenstvo, ako duchovná rádkyňa človeka sprevádza na cestách osudu, jako žiarivá slnečná bytosť povzbuzuje novú nádej... Zostává po tisíce rokov s ľudmi ako ich dobrá víla a ochránkyňa. K jej ucteniu môžete pripiť bielym vínom zrovna tak ako mliekom. Oboje sú nápoje, doporučované ku konzumácii pri sviatku Imbolc.

CERIDWEN
Bohyna uctievaná na Britských ostrovoch kmenom Britonov, môže sa zjavovat v podobách starej či mladej ženy. Je spojovaná s múdrostou

CAILLEACH
V írštine toto slovo znamená starena. Je tiež známa pod menami Modrá čarodejka alebo Čierna Annis

DEIOTAROS
V doslovnom preklade to znamená božský býk. Možná ide o mystické zviera Tarvos trigarnos. Tarvos trigarnos je plastika býčka s tromi rohmi pochádzajúceho z galskej oblasti. Deiotaros je zviera uctievané hlavne Galaty v Malej Asii

DISPATERA
Boh, od ktorého odvodzovaly svoj pôvod všetky galské kmeny. Ide o velmi významného Boha

GRANUS
Boh, ktorý je považovaný za Keltskú obdobu rímského boha Apollóna

RIGANTONA (RHIANNON)
Keltská Bohyňa Írov a Brettóncov. Velmi často bola videná s koňskou hlavou namiesto ľudksej a s hříbětem po boku. Pomáha ženám a neprávom obvineným ľudom

SIRONA (SERENA)
Bohyňa vyskytujúca sa v dvojici s Bohom Grannusom. Je uctievaná ako patrónka liečiteľov, je doložena predovšetkým z Pannónie a Norika

TIGERNONOS (TEEGER-NONOS)
Manžel Bohyne Rhiannon a na Britských ostrovoch a v Írsku je uznávaný ako najvyšší Keltský Boh. Vystupuje v našom svete ako pastier, je múdry a ochraňuje pocestných

DEVONA
Bohyňa prameňov a riek

zdroj:http://true.mysteria.cz/view.php?cisloclanku=2005040701

[Lanny]

Adrasteia   
- bohyně osudu ("Ta, před níž není úniku")

Achelóos      
- bůh nějvětší řeky v Řecku Achelóos a vládce všech řek
- nejstarší syn Ókeana a Téthye

Aiolos      
- vládce a strážce čtyř větrů
- smrtelník, syn krále Hippota

Aithér   
- bůh jasného světla a čistého vrchního vzduchu

Apaté   
- bohyně klamu

Arés      
- krutý bůh války a boje (neoblíbený - obhroublý, zuřivý a surový)
- syn Dia a Héry, milenec Afrodity

Boreas      
- bůh severního větru
- syn Titána Astraia a Éós

Britomartis      
- krétská bohyně lovu a rybářství
- Diova dcera

Démétér      
- bohyně plodnosti země a rolnictví
- dcera Rhey a Krona

Diké      
- bohyně spravedlnosti (práva a soudů), jedna z tří Hór
- dcera Dia a Themis
   
Dióné      
- bohyně zúrodňujícího deště a bohyně dubu, na němž hnízdila holubice (symbol lásky)
- buď dcera Ókeana a Téthye, nebo Krona a Gaie

Dionýsos      
- bůh plodnosti, veselosti, zpěvu a vína
- syn Dia a Semely

Eileithyia      
- bohyně přinášející porodní bolesti a svou přítomností usnadňující porod (její jméno znamená příchod dítěte)
- asi dcera Dia a Héry
   
Éós      
- bohyně úsvitu a ranních červánků (Jitřenka)
- dcera Titánů Hyperiona a Theie
   
Erinye      
- bohyně trestající posmrtně (bohyně pomsty a kletby); jejich vládkyní Persefoné, sídlily v podsvětí; byly tři: Aléktó, Tísifoné, Megaira
- starší než olympští bohové, dcery Gaie
   
Eris      
- bohyně sváru (nepříznivá)
- dcera Nykty (Noci)

Erós      
- bůh lásky a smyslné touhy
- buď syn Afrodíty a Area, nebo se zrodil z prvopočátečního Chaosu
   
Forkys       
- mořský bůh, vládce všech mořských příšer
- syn Ponta a Gaie
   
Gaia       
- bohyně Země (matka všeho), plodnosti a mrtvých; matka Titánů
- dcera Chaosu
   
Galateia      
- mořská bohyně
- dcera Néreova a Doris

*Hádés*      
- bůh podsvětí, vládl nad duchy mrtvých a podsvětními bohy
- syn Rhey a Krona
   
Hébé      
- bohyně věčného mládí
- dcera Dia a Héry
   
Héfaistos      
- bůh ohně a řemesel (hlavně kovářství); velký umělec
- syn Dia a Héry, manžel Afrodity

Hekaté      
- bohyně strašidel a kouzel; ochránkyně jezdců, pastýřů, rybářů a matek
- dcera Titána Persa a Asterie
   
Hélios      
- bůh slunce
- syn Titánů Hyperiona a Theie
   
Héra      
- bohyně ochraňující manželství a vladařský palác
- dcera Rhey a Krona, manželka Dia

Hermés      
- posel bohů a bůh obchodů; ochránce pastýřů a stád, poutníků, řečníků a zlodějů; nejobratnější a nejlstivější z bohů
- syn Dia a Maiy

 Hestia      
- bohyně domácího krbu a ohně (její jméno znamená krb); ochránkyně rodiny a obce; nejlaskavější z bohů
- dcera Rhey a Krona
   
Hóry      
- bohyně tří příznivých ročních období (Thalló-jaro, Auxó-léto, Karpó-podzim), poté bohyně společenských hodnot (Eunomiá-Zákonnost, Diké-Spravedlnost, Eiréné-Mír)
- syn Dia a Themis
   
Hygieia      
- bohyně lékařství
- dcera Asklépiova
   
Hymenaios      
- bůh sňatku
- syn Apollóna a Múzy Kalliopy, nebo Dionýsa a Afrodity